reklama

Vianoce sú už skoro tu...

Áno, určite ste si to už všimli. Vianoce sa blížia a ja mám z nich priam panický strach. Prečo? Je to jednoduché. Pre mňa tieto sviatky neznamenajú iba pokoj a milé stretnutia s príbuznými...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Mám rada Vianoce. Celkom. Sú to neobyčajné sviatky. Je na nich čosi magické a preto ich máme tak radi. No aj Vianoce nemajú práve tie najsvetlejšie stránky. Uvediem niekoľko príkladov, prečo to tak je.

1. príklad:

Čas: polovica novembra. Všetky veľké obchody predvádzajú svoju vianočnú výzdobu a lákajú zákazníkov na rôzne vianočné maškrty a upozorňujú na blížiaci vianočný čas (Viem, že v tejto vete som použila prídavné meno: vianočné asi trikrát a preto budem rada, ak mi napíšete vaše návrhy na iné pomenovanie vianočných vecí). V televíziách začínajú mobilní operátori vysielať vianočné reklamy, o ktorých sa všade rozpráva. Každý si v meste spieva Vianoce šalala a všade sa stretávame s pútačmi na "skvelé vianočné paušály". Začíname si uvedomovať, že nadišiel ten čas. Čas stresu!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

2. príklad

Čas: začiatok decembra. Deti píšu Ježiskovi listy a prosia ho o nesplniteľné veci. Rodičia pri čítaní týchto listov sú priam zúfalí. Ako zariadia, aby na štedrý deň snežilo? Alebo ako môžu kúpiť 500 km automobilovú dráhu pre svojho jediného syna, Janka? A tak namiesto Barbie domu v skutočnej veľkosti kúpia Aničke ružový pletený pulóvrik, snáď aj to ju poteší (Nie, nepoteší!). Obchodné domy sa pripravujú na nával zákazníkov. Všade vládne ticho... ticho pred búrkou, ktorá sa o chvíľu začne.

3. priklad

Čas: tri týždne do Vianoc. Začína sa blískať. V kostoloch zapaľujú prvú sviecu na adventnom venci. V tomto období sa rada prechádzam ešte celkom prázdnym Auparkom a užívam si posledné chvíle slobody a pokoja vo svojej duši. Pomaly sa začínam obzerať po darčekoch a prajem si, aby tohtoročné vianoce neboli také, aké boli vlani. Naša premilá triedna učiteľka nám s radosťou pripomína, koľko dní máme do vianočných prázdnin a ja začínam mať strach. Prepukne to. Ako každý rok. Davová psychóza!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mikuláš: Deti sa tešia na bradatého starého tučného muža, ktorý im prinesie sladkosti. Asi nevedia, čo sa deje deň pred 6. decembrom vo všetkých obchodoch. Bohužiaľ, ani ja som to doteraz nevedela. Nedokázala som si ani predstaviť to, čo som videla tento rok na vlastné oči. Des! Výklady boli plné sladkostí, ktoré sa míňali rýchlosťou namydleného blesku! Stála som pri čokoláde Milka a pozorovala, ako vystresovaní rodičia berú čokolády na kilá. Koľko toho asi tie deti zjedia? Prečo podporujeme také nezdravé stravovanie? Naozaj nerozumiem nášmu zvyku. Moja kamarátka asi od toho dňa, čo pracovala v jednom nemenovanom hypermarkete Mikuláša priam neznáša. Celých päť hodín chodila po celom obchode a zbierala prázdne škatuľe od sladkostí. A samozrejme, vykladala tovar. "Myslím, že sa mi o čokoládach bude aj snívať." dodala s úsmevom, keď položila na policu ďalšiu škatuľu s Milkami. Súhlasne som prikývla. Asi to tak naozaj bude. Tento rok som odmietala položiť čižmy pod okno. V Mikuláša už dávno neverím a preto sa mi to zdá úplne zbytočné. Rodičia sa môžu prejsť pekne aj do predsiene. Aspoň nezašpiním plávajúcu podlahu v obývačke. Mali by mi poďakovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

4. príklad

Čas: dva týždne do Vianoc. "Už máš nakúpené darčeky?" Zdvihla som zrak z učebnice Dejepisu a pozrela na kamarátku, ktorú odteraz budem nazývať Adna (Pôvod tejto prezývky vám nebudem vysvetľovať. Je to veľmi zložité) "Čože?" spýtala som sa. Adna prevrátila oči a sadla si na voľnú stoličku vedľa mňa. Položila ruky na tmavozelenú lavicu a pozrela na mňa tým svojim vražedným pohľadom. "Dobré ráno, zachvíľu sú Vianoce." Vyšokovane som na ňu hľadela. Vážne? Až teraz som začala mať strach. Dva týždne... iba dva týždne! Čo budem robiť? Veď nič nestihnem!

A práve takto sa to všetko začalo... ľudia, ktorí všetko nechávajú na poslednú chvíľu sa začínajú báť. A medzi tých ľudí patrím aj ja. A preto sa bojím. Možno ste si aj vy všimli, že takých ľudí je v Bratislave viac. Práve v tej chvíli, kedy zapálime druhú sviecu na adventnom venci, beháme po obchodoch ako šialení a snažíme sa vymyslieť vhodný darček pre naších príbuzných. Aupark je o takomto čase úplne preplnený a to nehovorím o Avione! Vlastne touto cestou sa chcem posťažovať na veľmi malé parkovisko pred obrovským obchodným centrom! Naozaj netúžim počúvať rozzúreného otca, ako nadáva na iné autá, ktoré mu zaberajú voľné boxy. A o autobusoch ani nehovorím. Musím sa veľmi snažiť, aby som sa zmestila s milión taškami v rukách do tej tlačenice, čo je v ňom. Dva týždne... dva najdlhšie týždne môjho života!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

5. príklad

Čas: týždeň do Vianoc. Situácia sa zhoršuje. Už sa neblíska, ale hrmí. Padá dážď a vonku je ešte ktomu zima. Ľudia sa chodia zo zúfalstva opíjať na Vianočné trhy na Hlavnom námestí. Iní ešte behajú po obchodoch. Noviny píšu o pokojnom čase Vianoc. Pokojnom čase? Čo si ešte nevymyslia? Vianoce a časom pokoja? No iste... Obchody sú preplnené a čakáme v dlhých radoch pri pokladniach. Ako za socializmu, keď sa v sobotu ráno čakalo na nákupné vozíky. Ale v niečom predsa len majú tie médiá pravdu. Všade okolo nás vládne vianočná atmosféra. A vianočná atmosféra je stres! Ale aj napriek všetkému mám tento týždeň rada. Vo vzduchu cítiť vôňu klinčekov a škorice. Pečú sa medovníky a iné rôzne dobroty. Je krásne prechádzať sa ozobenými ulicami hlavného mesta Slovenska, Bratislavy. Vdychovať všetky tie vôňe Vianoc je úžasný pocit. Aspoň na chvíľu zabudnem, koľko darčekov ešte musím dokúpiť. Noci sú dlhšie a zimšie, zo skríň sa vyťahujú zimné bundy, kabáty a šále. Nadáva sa na hrozné počasie a predsa sme všetci šťastní. Je to niečo, čo sa stane iba raz za rok...

6. príklad

Čas: niekoľko dní do Vianoc. Ozývajú sa vianočné koledy. V rádiách asi po stý raz hrajú Mariah Carey - All I want for Christmas is you. Všetci si navzájom prajú šťastné a veselé sviatky. Balia sa darčeky do veselých baliacich papierov. Obchodníci počítajú zarobené peniaze a milo sa na všetkých usmievajú. Tento rok bol lepší ako všetky tie predošlé. Dolaďujú sa posledné prípravy na Vianoce. A všetko to môže prepuknúť. Sme pripravení. A tešíme sa. Búrka utíchla... všetko sa vrátilo do starých koľají... ale nie nadlho.

Vianoce sú tu!

Áno, už sú tu! A všetko, čo sme si tak pekne pripravili sa pokazilo! Niektorým zhorel stromček, pripálila sa večera, alebo otravní príbuzní prišli o deň skôr.

U nás doma je to vždy naozaj veľmi zábavné. Keď som ešte verila, že Ježisko nosí darčeky všetko bolo v pohode. Ale teraz Vianoce vnímam úplne inak. Naše Vianoce začínajú zdobením stromčeka ráno na Štedrý deň. A čo sa nám minulý rok nestalo? Prestali fungovať žiarovky... a otec so staršou sestrou museli ísť kúpiť do Tesca nejaké iné. Našťastie, všetko dopadlo dobre a stromček nám svietil, na zeleno a červeno. Bolo to zaujímavé. A nezvyčajné:) Po ozdobení mama začne piecť koláče. Po obede sa zvyčajne pozerajú rozprávky a ja dostanem upratovací záchvat. Len nech nie je špina. Len nech nie je špina. Pod týmto heslom prebehnem tajne s prachovkou celý byt a upokojí sa. Poobede sa zvyčajne vydám na dobrodružnú cestu okolo Veľkého Draždiaku. Nastane večer a napätá situácia sa zmení na tú krásnu vianočnú atmosféru. Na večeru mávame Kapra so zemiakovo-majonézovým šalátom. A každý rok sa niekto skoro zadusí:) Slovo, skoro zdôrazňujem. Po večeri rozkrojíme jablko a vrhneme sa na darčeky. Mňa, ako najmladšiu z rodiny posadia pod stromček a mám za úlohu rozbaľovať darčeky. Tento rok som navrhla menovky na každý jeden darček, pretože niektorí si často nevedia spomenúť, pre koho ten darček mal byť. Bude to tak jednoduchšie a aspoň sa vyhneme trapasom.

Prvý sviatok vianočný... príchod našich príbuzných. Je to naozaj veľmi zaujímavý deň. Ale posledné roky sa už tak často nenavštevujeme a keď sa už aj navštívime je sa kopa jedla, zákuskov a pije sa alkohol na litre. Pre mňa Vianoce nie sú pokojnými sviatkami, pre mňa sú veľmi, veľmi hlučnými sviatkami a preto som aj rada, že sú iba raz do roka.

A ešte musím niečo spomenúť. Toto sa mi stalo asi pred dvoma rokmi niekoľko dní po Vianociach. Kedysi sme mávali stromček pri okne a bolo umenie to okno otvoriť. A ja som sa o to umenie pokúsila. Dopadlo to takto: Odsunula som stromček a ostala mi v ruke horná časť. Nevšimla som si to a druhou otvorila okno. V tom som počula, ako po mne otec kričí nech dám pozor. "Na čo?" spýtala sa a pohla rukou, v ktorej som držala časť stromčeka. Vianočné gule, vrátane asi 20 - ročného anjelíčka, čo bol navrchu sa porozbíjali na zemi. Snažila som sa zachrániť, čo sa ešte dalo... veľa toho teda nebolo:) A preto od toho roku máme stromček na druhej strane obývačky.

A čo na záver?

Nech sa rozhodnete akokoľvek a budete sa riadiť podľa mojich príkladov, budete mať naozaj úžasné Vianoce. Veď toto všetko k tomu predsa patrí, nie? O čom by boli Vianoce, keby boli iba o pokoji?

Prajem vám všetkým Príjemné prežitie Vianočných sviatkov a dobrý vstup do nového roku 2009:)

Rita Grosschmidtova

Rita Grosschmidtova

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto som? Asi taký normálny teenager, ktorý je vždy nespokojný a čaká od života niečo, čo sa splniť jednoducho nedá. Každý sme nejaký:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu